AK POTREBUJEŠ VYBRAŤ TŔŇ, POUŽI INÝ

Ale načo sa po vybratí bodať do nekonečna?


Veľkonočné obdobie „oslavujúce“ utrpenie jedného syna človeka a možno tým nedovidiac na jeho poslanie a poniektoré spôsoby jógových učiteľov ma inšpirovali k tomuto textu. Stále v joge pretrváva a dokonca sa pestuje ilúzia a moc ľudského ega. To sa šikovne a možno aj škodoradostne schováva za techniky „svojho rozpustenia“.

Mnohí jogíni cvičia skupinovo mechanické zostavy, určené konkrétnym typom konštitúcie človeka, prostrediu a dokonca mentálnym dispozíciám národa. To všetko preto aby vypli myseľ a v podstate sa odovzdali dychovému a pohybovému hypnotickému tranzu. Zážitku, vraj „samého seba“. Často pri tom znásilňujú jak svoje telo tak i myseľ. Pranájámu užívajú ako hlasité chrčanie, ktoré má udržať ich „neskrotnú pozornosť“ a bandhy používajú ako „zámky“, ktoré však obmedzujú prietok krvi vo svalstve namiesto toho aby usmerňovali tok energie - prány. A tak sa z ashtanga yogy - trúfam si použiť iný termín = osemzložkov yogy (mylne považované za stupne, ktoré vytvárajú dojem že postupne sa kamsi stúpa, anga sú však údy - časti, takže zložky, podotýkam neoddeliteľné časti celku!) stáva joga pre bojovníkov. Bojovníkov, ktorí bojujú s veterným mlynom. A namiesto aby objavovali, dosahujú výkony. 


Predstavte si, že vedomie je magnet, ktorý priťahuje dych a prána vo vašom tele má formu drobnučkých – neviditeľných železných pilín. Z počiatku „dychové cvičenia“ – pránajáma spolu s pohybom slúži na rozpoznanie a neskôr otváranie pozatváraných miest a ciest prietoku prány, ktorá nás utvára. To je flow vyniasa. Ako ju môžeme praktikovať – použiť v živote ak nevnímame stavy a prejavy prány? Dobre, môže mi to niekto skúsený doporučiť. K čomu sa však vzťahuje potom pratyahára, dhárana, dhyana? K tréningom závodných koní – nekončiacim, pravidelným ale neslobodným. Meditácia, tak často končí ako potrava pre uväznené ego.


Ak štýlom yogy, čo sa o nich píše toľko rozborov, prepadneme mentálne stratíme z dohľadu to o čom sú. Ak si uvedomujeme ako funguje telo, myseľ a zaoberáme sa tým čo znamená duch, či vedomie a zaujímajú nás zákonitosti sveta, to je podľa mňa gnjana yoga. Prirodzenými prostriedkami – karma yoga sa poznáva a udržuje telo i myseľ v súlade s jednotou. Láskou k poznaniu, ktorou sa to všetko vykonáva praktikujem bhakti. Oslobodzujem tak pránu, energiu z nevedomých zložiek - kundalini yoga, hľadám a umožňujem jej cestičky- laya yoga, aby sa transformovali poznatky do životného prejavu- raja yoga. Preto Yoga môže mať mnoho mien a výrazov, vždy však bude len jedna, zložená zo svojich zmyslov- „techník pozorovania a konania“ ako človek, z údov - rúk a nôh, bez ktorých by sme sa sami o seba nepostarali, ak ich nepoužívame tak ako je nám dané. Ale hlavne celého človeka a jeho sebarealizácie, ktorá však mylne býva zameraná na dosahovanie osobných cieľov a pri tom je možná len presiahnutím samého seba - transcedenciou.


Takže keď cvičenec násilne dlhodobo drie až z neho pot strieka a dýcha len aby zvládol tu záťaž uniesť, často vykonáva kondičné cvičenie a nahráva egu na smeč. Aj to je cesta, lebo Yoga je milosrdná a dá vám o čo usilujete práve tým spôsobom, ktorý ste si vybrali, chcete drieť – môžete. Dlho? Aj celý život. Musíte si to nejako zaslúžiť? Prečo nie, ak je pre vás prirodzenosť neprijateľná, budete sa tĺcť panvicou do hlavy až sa vám raz snáď rozsvieti, že je na prípravu chutného pokrmu a nie na zahlušenie hladu. Máme v živote tak málo čomu sa venovať, že sa potrebujeme zamestnávať ďalším tlakom? Až tak si potom môžeme poležať v šávasáne, opitý rožkom ako sme si vyčistili hlavu, „poprerážali energetické bloky“ zaplavili sa hormónmi a nechali energiu nech si dosadne kde chce ako rozvírený prach späť na koberec , ktorý prášime v izbe so zavretými oknami a dverami?
Skúšame odolnosť, „poznávame“ limity – bohužiaľ vo vybraných limitoch, a pritom sme zabudli napojiť dieťa, ktoré plače po materskom mlieku. Ošialime ho hračkou, no na ako dlho?


Moderné jógové kluby začínajú ako diskotéka krásnym priestorom, páčiacou sa hudbou a vnucovaním disciplíny podľa predstáv dídžeja, neskôr jej vynucovaním a potom sa ňou všetci kluboví - jogíni pyšnia. Ako toto môže udržiavať spojenie jedinca v harmónii? Skôr napojenie do Matrixu. Chápem to ako súčasť poznania, ale k čomu je ak sme nepoučiteľný? Možno preto sa dnes užíva slovo guru ako učiteľ a tak žiaci – disciples k nemu chodia na školenia, až na to že systém výučby celkom odpovedá dnešnému mentorovaciemu školstvu. Avšak joga nie je o prázdnych technikách a vycvičených opiciach. Joga je hlavne o živote, lebo z neho čerpá svoju múdrosť. A tak, ak vaša joga začína a končí na podložke pod dozorom učiteľa, ešte stále ste jogu nezačali praktikovať.


Vyjadrujem tu trocha štipľavo svoj názor na to s akou jógou sa často stretávam. Týmto netvrdím, že všetky "kluby" a učitelia sú rovnaký ani že viem všetko a presne ako má byť. Píšem o tom, čo vidím a tým sa stále učím. Preto ocením každý podnet. To, čo som pocítila na vlastnej koži je, že máloktorý tunajší učiteľ vám povie - pozri toto čo si objavil je prejav prány, nádis, čakry alebo kundaliny, ale určite má na ne techniky, máloktorý pripustí, že sú chvíle kedy nevie a radšej vyhýbavo varí z vody bludy a manipu-lačne chytá zákazníkov do svojich o-sídel. Veľmi si ctím výnimky, ktoré nemajú za sebou len množstvo prečítanej literatúry a nacvičených pohybov, ale aj pred-vedú teóriu v prax. Z týchto totiž naozaj žiari svetlo poznania, ktoré môže zapáliť iného a svietiť mu tak na cestu z temnoty.


Ďakujem za nich celým svojim srdcom, pomohli mu pretĺcť sa časom, ktorý bol veľmi tmavý.
Martina – Prema Shakti Yoga